((haka))
Zdroj: www.youtube.com
Teraz vážne. V rokoch 2006 - 2010 som čelil kritike, a to predovšetkým zo strany denníka SME, za niektoré moje postoje k médiám. V tomto volebnom období prišlo k evidentnej zmene prístupu, ale - ako sa ukazuje - iba z mojej strany. Denníku SME táto zmena zjavne nevyhovuje, a je už jedno, či kvôli biznis plánu alebo politickej orientácii redakcie.
To, že denník SME je protivládny denník, je v poriadku. Denník, keďže sloboda prejavu na Slovensku je plnohodnotná, má právo búšiť do vlády a vládnej väčšiny v parlamente od ráno do večera. Môže, ako to urobil perom zástupcu šéfredaktora L. Filu, otvorene vyhlásiť, že si neželá zvolenie kandidáta SMERu-SD za prezidenta (sobota 4. 1. 2014). My máme zase na druhej strane právo označovať denník ako „nefalšovane protivládny", dokonca trpiaci málo vídanou formou posadnutosti. A je to práve chorobná posadnutosť SMERom-SD, ktorá vedie denník SME k praktikám nezlučiteľným s profesionálnou novinárskou etikou.
Je to najmä posledné obdobie, kedy sa pravidelne obraciame na redakciu denníka SME s požiadavkami na opravu nepravdivých informácií a ospravedlnenie. Keď je ale niekto posadnutý, nevidí realitu a donebavolajúce klamstvá ostávajú bez odpovede. Bývalý šéfredaktor denníka SME, M. Šimečka, mal obrovskú pravdu, keď povedal, že - „denník SME pravdu nehľadá, on ju má."
Keďže nemáme možnosť čitateľom denníka SME preukázať ako ďaleko je denník schopný zájsť, rozhodol som sa v tomto blogu uviesť niekoľko príkladov. Nepochybujem, že redakcia vynaloží všetko úsilie, aby tento blog tlačila do zabudnutia.
Denník SME 4. decembra 2013 neváhal napísať, že som „podporil" Janukovičov režim na Ukrajine v súvislosti s nepodpísaním asociačnej dohody tejto krajiny s EÚ. Napriek tomu, že som jasne viackrát, vrátane agentúrnej správy, z ktorej denník vychádzal povedal, že mi je ľúto, že spomínaná dohoda nebola podpísaná. Ba dokonca som ako premiér členskej krajiny odporučil členstvo v EÚ. Medzi sviatkami, 27. decembra 2013, komentátor denníka SME Peter Schutz označil za „totálnu hlúposť“ mnou použitý údaj, že európske krajiny museli vynaložiť na záchranu bánk štyri bilióny eur, pričom podľa autora vraj správna suma je „470 miliárd“. Že išlo o „totálnu hlúposť“ z pera autora komentára následne vyplynulo z oficiálneho dokumentu Európskej komisie, v ktorom sa presne uvádza - „na záchranu bánk v EÚ sa použilo viac než 4,5 bilióna eur z peňazí daňových poplatníkov.“
Asi vrcholom snaženia sa denníka SME bolo však vymyslenie absolútne fiktívnej témy hneď v prvý pracovný deň nového roka 2014. Úrad vlády SR vraj plánuje zriadiť v zrekonštruovanom kaštieli v Rusovciach „služobný prezidentský byt“, pričom denník neváhal dať túto lož do súvislosti s mojou kandidatúrou na prezidenta. Žiadny vládny dokument, týkajúci sa rekonštrukcie tohto kaštieľa neobsahuje ani len zmienku o služobnom byte prezidenta v tomto objekte. O tom, že autora uvedeného článku viedla hlboká neznalosť alebo skôr zámer uškodiť svedčí fakt, že z prezidentského apartmánu, ktorý je uvedený v špecifikácii plánovaných priestorov kaštieľa, urobil obratom „služobný prezidentský byt“. Keďže však vládny materiál hovorí o prezidentskom, ale aj kráľovskom apartmáne a Slovensko žiadneho kráľa nemá, je zjavné, že ide o priestory, ktoré budú slúžiť na ubytovanie najvýznamnejších zahraničných návštev, tak ako je to pri apartmánoch s týmto označením úplne štandardné vo všetkých svetových hoteloch.
Myslíte si, že som sa v dočkal ospravedlnenia? Nie, práve naopak: šéfredaktor sa namiesto ospravedlnenia a zverejnenia opravy na rovnakom mieste, kde boli lživé články uverejnené vykrúcal a komentátor sa mi v ďalšom príspevku rovno vysmial. A bude horšie. Denník SME dlhodobo trpí fixnou predstavou, že musí byť nie kritickou tlačou, ale politickou opozíciou proti SMERu-SD. Doslova má záujem nahrádzať parlamentnú opozíciu. To nemá nič spoločné so žurnalistikou, dokonca si dovolím povedať, že v demokratickej spoločnosti je to nebezpečné. Chápem, že niekomu sa takýto štýl novín môže páčiť, faktom ale ostáva, že denníku SME permanentne klesá náklad a finančne sa trápi. A vedenie sa pravdepodobne rozhodlo reagovať na tento zlý vývoj bulvarizáciou denníka, politikárčením a otvorenými klamstvami, ktoré môžu vyzerať vzrušujúco a zaujímavo pre nevoličov SMERu-SD.
Ako máme reagovať? Podávať žaloby? Vrátiť do života právo na odpoveď? Ignorovať klamstvá a spoliehať sa, že ľudia majú vlastný rozum? Ľudia ho majú, ale ak nedostávajú pravdivé informácie a nemajú ich s čím konfrontovať, lebo denník SME odmieta v rozpore so zákonom uverejňovať opravy, sú ovplyvňovaní. Určite budeme využívať všetky legitímne nástroje, ktoré máme podľa tlačového zákona. Určite budeme využívať všetky mediálne formy, aby sme informovali verejnosť, že denník SME je posadnuto protivládny, ničí akékoľvek zásady profesionálnej žurnalistiky, správa sa nedemokraticky, klame a porušuje zákony neuverejňovaním opráv. A pokiaľ ide o mňa, nevidím žiadny dôvod, aby som s denníkom SME komunikoval, kým neuvedie vyššie spomínané informácie na pravú mieru a neprispeje aj on svojou troškou ku korektným vzťahom medzi médiami a vládou SR, po ktorej v minulosti toľko volal. A aby som denníku SME trochu pomohol finančne, pošlem im dostatočné množstvo fotografií vlády, aby pri Haka mali po čom skákať.
