Kedy by sa Breivik nemohol smiať

Autor: Robert Fico | 27.7.2011 o 9:45 | (upravené 27.7.2011 o 9:53) Karma článku: 13,16 | Prečítané:  18381x

Od médií, keďže si spomenuli na moju dizertáciu z trestu smrti,  som dostal otázku, či by nórskemu teroristovi a masovému vrahovi mohol byť uložený z hľadiska práva trest smrti. Rád by som k tejto právnickej otázke povedal viac ako iba odpoveď nie. A ľudsky dodávam, bez ohľadu na medzinárodné právo a naše záväzky, že za trest smrti by som v tomto prípade zdvihol ruku bez zaváhania a akýchkoľvek výčitiek a pochybností. 

Najskôr som si pozrel nórsky trestný zákon, ktorý v § 17 písm. b) pozná ako najvyššiu sankciu trest odňatia slobody maximálne na 21 rokov.  A súd ho môže uložiť len pri kvalifikovaných skutkových podstatách trestných činov proti nezávislosti a bezpečnosti štátu, proti ústave Nórska a hlave štátu, proti verejnej bezpečnosti a životu a zdraviu. Rovnako platí, že po odpykaní tohto trestu môže súd predlžovať uväznenie opakovane o päť rokov, ak existuje riziko, že páchateľ opätovne spácha závažný zločin. V praxi to znamená, že nórske trestné právo, napriek tomu, že je veľmi liberálne, umožňuje v osobitných prípadoch uväznenie na doživotie.

Nórsko, obdobne ako ostatné členské štáty Rady Európy, nepozná a neuznáva trest smrti.  Táto krajina okrem toho 25. októbra 1988 ratifikovala Šiesty dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý vo svojom článku 1 hovorí veľmi jasne: „Trest smrti sa zrušuje. Nikoho nemožno na takýto trest odsúdiť ani popraviť."  Od tohto medzinárodného záväzku nemôže krajina odstúpiť ani „v čase vojny alebo iného nebezpečenstva ohrozujúceho život národa."  Pripusťme teoreticky, že by sa v Európe rozmohli závažné teroristické útoky s veľkým počtom obetí a verejná mienka by prinútila  lídrov prehodnotiť európsky odmietavý postoj k trestu smrti. Na návrat trestu smrti do trestných kódexov členských štátov Rady Európy by bola potrebná celoeurópska dohoda a presvedčenie, že trest smrti by bol efektívnym prostriedkom v boji proti terorizmu. Prvé sa pravdepodobne nikdy nestane a efektivita trestu smrti je dlhodobo diskutabilná.

A ak by predsa len zločiny ako ostatný v Nórsku vrátil absolútny trest do života, nemohol by byť uložený tým vrahom a teroristom, kvôli ktorým by sa trest smrti mohol opätovne ukladať. Bráni tomu zákaz retroaktivity. Európsky dohovor o ľudských právach vo svojom článku 7 ods. 1 priamo zakazuje, aby bol páchateľovi uložený „trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu."  Obdobne upravuje zákaz retroaktivity aj nórska a slovenská ústava, pričom naša právna úprava ešte priamo prikazuje v článku 50 ods. 6 Ústavy SR, že „neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie."  Ak by sme teda napríklad dnes súdili niekoho za viacnásobnú vraždu spáchanú v čase, kedy ešte bývalé Československo ukladalo a vykonávalo trest smrti, súd by mu dnes trest smrti uložiť nemohol, pretože slovenský Trestný zákon ho nepozná a v tom je pre páchateľa priaznivejší, ako hovorí Ústava SR.

Summa summarum, nórsky terorista a masový vrah nemôže trest smrti dostať za žiadnych okolností.

Dovolím si ešte niekoľko poznámok k účinnosti trestu smrti ako preventívneho prostriedku. To, že trest smrti plní odplatnú a eliminačnú funkciu, nikto nepopiera. Odplata vrahovi, teroristovi, za to čo urobil, že si takýto trest zaslúži a že jeho popravou sa zabráni recidíve,  je jeden z najčastejších argumentov podporovateľov trestu smrti. A ťažko voči nemu oponovať.  Aj nórsky masový vrah by si trest smrti určite zaslúžil a zabránilo by sa po jeho prípadnom prepustení alebo úteku z väzenia ďalším vraždám, na ktoré má podľa všetkého aj naďalej chuť a motívy.  A osobne dodám, že jeho slávna namyslená fotografia z auta by vyzerala inak, keby vedel, že poprave neunikne. Od trestov, hoci môžu napĺňať aj odplatnú funkciu, sa očakáva viac. Najmä, že budú pôsobiť na páchateľa prevýchovne a najmä preventívne a že ich ukladanie bude odstrašovať aj ďalších od páchania trestných činov. Hovoriť o prevýchove a prevencii v prípade vykonaného trestu smrti sa nedá. Ale stále sa diskutuje, nakoľko existencia trestu smrti v trestnom zákone, jeho ukladanie a vykonávanie a dostatočná medializácia exekúcií odstrašuje iných páchateľov od vrážd a terorizmu. Často sa odkazuje na vedeckú prácu I. Ehrlicha, ktorý použitím ekonometrických metód hľadal súvis medzi počtom vrážd a popráv v USA v rokoch 1933 až 1967. Došiel k záveru, že jedna medializovaná poprava má za následok o sedem až osem vrážd menej. Výsledky tejto štúdie využilo na oficiálne zdôvodnenie trestu smrti  aj Ministerstvo spravodlivosti USA a jej vplyv bol taký, že sa ňou zaoberal aj tím vedený nositeľom Nobelovej ceny za ekonomiku L. Kleinom. Tím konštatoval, že na Ehrlichových výnimočných matematických zisteniach nemožno nájsť žiadnu chybu. Jeho matematika je správna, jeho formulácie sú predstaviteľné, ale praktická aplikácia prenáhlená."  Osobitný preventívny účinok trestu smrti na potenciálnych páchateľov vrážd sa nedal očakávať ani v bývalom Československu (posledná poprava v roku 1988), pretože v mnohých prípadoch boli vraždy páchané v afekte, popravy neboli vôbec medializované a páchatelia vrážd boli často osoby so zníženým  alebo defektným intelektom. A to ešte treba brať do úvahy aj diametrálne odlišné motívy vraha a teroristu sledujúceho politické alebo náboženské ciele. Preto sa stotožňujem so záverom tímu L. Kleina, ktorý rezignovane konštatoval: Odstrašujúci účinok trestu smrti nie je určite vyriešený problém. A to je najpresvedčivejší vedecký záver, ktorý možno v súčasnosti dosiahnuť."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?