Magálovej bozk

Autor: Robert Fico | 1.6.2011 o 8:51 | (upravené 2.6.2011 o 13:46) Karma článku: 12,93 | Prečítané:  21291x

K tejto úvahe ma primäl bulvárne medializovaný bozk známej vydatej herečky a ženatého herca v aute na veľkom parkovisku. Bulvár má dostatok podobných tipov, pretože buď fotku poskytne za 50 eur zakomplexované indivíduum, ktoré by za peniaze odfotilo aj svoju matku vo vani alebo si ju na základe tipu bulvár zabezpečí sám.

Pri „škandáloch"  obdobného typu je treba položiť si jednoduchú otázku. Cui bono? V čí prospech je uverejnenie obdobného príbehu, ktorých je nakoniec v bulvári na tucty. Sloboda prejavu je v slovenskom práve koncipovaná pomerne široko, ale na druhej strane je často konfrontovaná s právom na súkromie. A je to práve toto právo, ktoré dokáže v konflikte, zjednodušene povedané,  poraziť slobodu prejavu na hlavu. Bulvár sa mylne domnieva alebo zneužíva, že sloboda prejavu je bezhraničná a že aj keď už ide o hrubý zásah do práva na súkromie, dotknutá osoba sa nebude brániť. A na strane druhej, dotknutá osoba neverí, že môže byť úspešná proti bulváru a svojou nečinnosťou významne prispieva k tomu, že bulvár si dovoľuje viac a viac.

Európsky súd pre ľudské práva sa v rozsudku vo veci Von Hannover versus Nemecko (išlo o bulvárom obťažovanú najstaršiu dcéru monackého kniežaťa Rainiera III.) vyjadril nasledovne: „Rovnako ako má verejnosť právo byť informovaná, čo je základným právom v demokratickej spoločnosti, ktoré sa za určitých okolností môže dotýkať aj súkromného života osôb verejne činných, najmä pokiaľ ide o politikov, v prejednávanom prípade sa o toto nejedná, pretože daná situácia nespadá do sféry politickej alebo verejnej diskusie, lebo publikované fotografie a sprievodné komentáre sa týkajú výlučne detailov súkromného života sťažovateľky." Súd ďalej uviedol: „Publikáciu fotografií a článkov, ktorých jediným účelom je uspokojiť zvedavosť určitej časti čitateľov, nemožno považovať za príspevok k akejkoľvek diskusii, pokiaľ ide o všeobecný záujem spoločnosti, a to aj napriek tomu, že sťažovateľka je verejnosti známa. Za týchto podmienok je sloboda prejavu interpretovaná užšie."

Chcel by som povzbudiť každého, koho právo na súkromie je brutálne atakované bulvárom, aby použil všetky možnosti na svoju ochranu, ale aj protiútok. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva existuje celá plejáda vynikajúcich právnych argumentov proti zneužívaniu slobody prejavu len na komerčné účely a uspokojovanie záujmu určitej časti ľudí. Áno, vedenie sporu s bulvárom je náročné. Náročné, finančne zaťažujúce a časovo zdĺhavé je viesť súdny spor na ochranu osobnosti. Mohol by som o tom veľa hovoriť, pretože s bulvárom vediem celý rad sporov. Ak ale osoby verejného života, ktoré majú dostatok možností na takúto ochranu, budú neustále ustupovať, len aby sa bulvárny útok neeskaloval, vytvárajú veľký priestor na ďalšie a ďalšie zneužívanie slobody prejavu, hoci jej šírka nie je ani zďaleka taká, ako sa snaží interpretovať  slovenský alebo zahraničný bulvár.  Aby som podporil tento argument, opäť sa opriem o Európsky súd pre ľudské práva a jeho rozhodnutie vo veci Sanocki versus Poľsko. Poľský starosta sa bránil proti radu negatívnych článkov na jeho adresu a uverejnil obranu, kde okrem iného vyhlásil, že kritizujúce noviny používajú udavačstvo spojené s klamstvom, ktoré je tradičnou metódou boľševikov ... a že sú na úrovni žumpy. Predstavme si, aké reakcie vyvolávajú tvrdšie pomenovania praktík slovenských médií, najmä bulvárnych. Ale Európsky súd v citovanom prípade konštatoval, že ak sa niekto stane terčom ostrej, či urážlivej kritiky, má právo rovnako ostro a prípadne aj urážlivo kritizovať autora takejto kritiky. A preto označil reakciu starostu za primeranú.

Citovaný rozsudok plne vychádza z ponímania tlače a médií ako inštitúcií, ktoré nežijú vo vzduchoprázdne. Tlač a médiá nefungujú automaticky ako objektívny mechanizmus, ktorý sa spustí okamžite pri potrebe realizovať slobodu prejavu. Ich činnosť je výsledkom aktivity konkrétnych ľudí, redaktorov, komentátorov, šéfredaktorov, fotografov, vydavateľov a majiteľov. Dovolil by som si pri interpretácii rozsudku vo veci Sanocki versus Poľsko zájsť ešte ďalej. Existuje nie len právo ostro reagovať a používať expresívne vyjadrenia na praktiky bulvárnych novinárov, ale určite aj právo hovoriť verejne o osobách, ktoré napĺňajú slobodu prejavu konkrétnymi príspevkami v tlači alebo v elektronických médiách. Otázka znie veľmi jednoducho. Ak novinár s príslušným morálnym komentárom odsudzuje verejnú osobu požívajúcu alkohol, môže byť ten istý novinár predmetom verejnej kritiky, ak sa na verejnosti správa úplne rovnako? Pravdepodobne áno. Je možné o redaktorovi z médiá plného morálnych ponaučení a výziev povedať verejne, že je pedofil, ak je to pravda?  Asi áno. Možno o najpravicovejšom komentátorovi verejne povedať, že len pred niekoľkými rokmi mával na mítingu s ľavicovými zástavkami a pokúšal sa o zvolenie v radoch ľavicovej strany? Asi áno. Jednoducho, ak bude pokračovať trend zneužívania slobody prejavu zo strany médií na politické alebo komerčné záujmy, ak zásahy do súkromia nebudú zodpovedať záujmu verejne diskutovať o dôležitej veci alebo ak osoby, ktoré napĺňajú obsah slobody prejavu, vo svojom živote konajú presne opačne ako vyhlasujú, určite je tu možnosť aj na osobnú kritiku povahy uvedenej vyššie.  Len sa netreba báť.  Niekedy by možno neuškodilo, keby sa najväčší moralista z médií ráno zobudil a pred oknom jeho domu alebo bytu by bol bilboard, na ktorom sa bozkáva na večierku so svojou kolegyňou. Okamžite by vzťah slobody prejavu a práva na súkromie vnímal vyváženejšie.

Myslím si, že Slovensko nie je ďaleko od toho, aby sa objavila podobná iniciatíva ako v Českej republike pod názvom Galérie prolhaných. Ja ju organizovať nebudem. Som za používanie právnych prostriedkov ochrany a priamych pomenovaní bulvárnych praktík.  Ale nebudem ju ani kritizovať. Veď som povedal niekoľkokrát. Len sa netreba báť. Alebo ako povedal slovenský klasik - môžeme sa zľaknúť, ale nesmieme sa báť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?